Obec:  História   Starosta   Obecné zastupiteľstvo  Zápisnice  VZN Futbal:  Aktuálne výsledky   A-mužstvo   Dorast   Žiaci  Kultúra:  Kultúrny dom   Folklór   Hobby stretnutia  Pamiatky Spolky:  Farnosť    Poľovníci   Červený kríž    Hlavná strana

Oblek našich predkov

     Možno si z dlhej chvíle pozeráte staré rodinné fotografie. Hľadia z nich na vás azda ešte prastarí, starí rodičia, tety, ujovia, všelijakí vzdialení príbuzní, ktorí sú poobliekaní v šatách, aké sa už dnes nenosia. Pozeráte na široké sukne, čepce, farebne vyšívané zástery, či blúzky. Alebo si zapnete televízory a na obrazovke tancujú rôzne folklórne skupiny opäť oblečené v oblekoch, aké už na ľuďoch bežne nevidíte. Títo všetci majú na sebe oblek, ktorý nazývame kroj.

     Krojom, či jeho jednotlivými časťami prejavovali obyvatelia v minulosti, na dedinách a mestách aj v čase národného útlaku, príslušnosť k slovenskému národu. Kroj, jeho umenie a krása, boli známe aj vo svete, ktorý nič nevedel o malom národe pod Tatrami. Aj na Dolnom Považí, v okolí Piešťan žili ľudia, ktorých kroj je dôkazom ich schopnosti, nadania, osobitosti a svojbytnosti.

     Kroje si zhotovovali z vlastnoručne vyrobených materiálov. Každá poriadna roľnícka žena vedela tkať, priasť, bieliť plátno, vyšívať, trokovať, pliesť čipky "na babe". Keď začali zimné večery, ženy vedeli využívať každý kus konopnej, či ľanovej látky. Šili sa košele, gate, rukávce, spodníky, čepce, odzevačky, plachty, obrusy, kútne, či iné časti odevov. Schádzali sa po domoch a svoje práce si spríjemňovali spevom, žartami, aby práca rýchlejšie ubiehala. Chlapi tiež nezaháľali. Vyklepávali do súkna dierky, šili kacabajky, kabáty, kožuchy, prucle. Posledným sedliackym krajčírom bol Albín Štefanka a vybíjačom ozdôb pán *Žitnanský. Žiaľ, svoje remeslo neodovzdali mladšej generácii, a tak dnes už niet takýchto remeselníkov. Zo žien ešte žije pani Súcka, paličkárka čipiek. Vďaka nej a vďaka obetavej pani Daniele Piscovej sa paličkujú čipky aj dnes. Krúžok navštevujú aj mladšie ženy.

     Všetky práce okolo krojov sa museli urobiť v zimnom období do „Fašangu“ tak, aby sa Veľká noc privítala v obnovenom kroji. V tomto na výrobu náročnom, ale prekrásnom odeve sa chodilo do kostola, na svadby, krstenie, na pohreb. Iný kroj sa nosil na Vianoce, iný na Veľkú noc, či Turíce. Pri príležitosti Vianoc dostal novú kabanicu aj miestny hlásnik a obecný pastier. Gazdiná vedela ušiť kroj pre seba a celú rodinu. Deti do šiesteho roku nosili rovnaké oblečenie bez rozdielu pohlavia. Kroje sa uskladňovali veľmi starostlivo, pričom sa ukladali do drevených maľovaných truhlíc, alebo viseli na žŕdkach. Čím bohatšia bola nevesta, tým pestrejšia bola výzdoba a výbava kroja.

     Bohatý krakoviansky kroj vzbudil obdiv doma i v zahraničí. Obyvatelia sa do neho obliekali aj na púte do Šaštína, Mariazzelu, do Budapešti, Viedne, či Prahy. Zahraniční kúpeľní hostia prichádzali do Krakovian na cirkevné obrady, aby na vlastné oči videli tú nevšednú krásu ľudového umenia. S krakovianskym krojom sa dnes stretávame už len zriedka. Len staršia generácia, 11 žien, zostalo verných tomuto odevu. Vďaka patrí pani Anne Masarovičovej, Petronele Augustínovej, Jozefíne Gonovej, Petronele Valovej, Emílii Zemanovej, Bernardíne Mitošinkovej, Františke Kališovej, Anne Gonovej, Paulíne Miklovičovej, Františke Markechovej a Štefánii Súckej, ktoré všetkým ľuďom svojím odevom pripomínajú krásy nedávnej módy. Dôležitú úlohu zohrávajú aj reštaurátorky krojov pani Rajčáková a Mašaňová.

     Kroju zostali verné i folklórne skupiny pôsobiace v Krakovanoch a deti, ktorým babičky nezabudli ponechať túto vzácnu pamiatku. Najväčšou prehliadkou kroja sú Folklórne slávnosti v Krakovanoch, krakovianska svadba a iné vystúpenia na Slovensku, či v zahraničí.         Piešťanský kroj v našom regióne dožíva ešte v Trebaticiach, Ostrove, Podolí, Očkove, Pobedíme a Hornej Strede. Podobnosť kroja sa však líši jednotlivými prvkami: farbou, výšivkou, čipkou. Charakteristická je dierkovaná výšivka a výšivka "naplno". Tieto výšivky najprv predkresľovali tzv. pisárky, ktoré majstrovsky ovládali túto techniku. Tu možno spomenúť Štefániu Vadíkovú a zo žijúcich Máriu Gonovú.

     Krakoviansky kroj je dokladom a súčasťou minulosti. Tento ľudový skvost si zaslúži obdiv a uznanie. Skloňme sa preto pred tými, ktorí zostali verní tomuto nádhernému umeniu a tradíciám tohto regiónu, ktorí verne zachovávajú tradície ľudovej kultúry svojich predkov celý svoj život od kolísky až po hrob.

Anna Horanská