[dropcap]P[/dropcap]rvá písomná zmienka o obci Krakovany pochádza z roku 1113, kde sa v listine Zoborského opátstva uvádza pod menom CRACO. Aby sme sa mohli vrátiť do histórie musíme poznamenať, že 1.1.1944 bola k obci Krakovany pričlenená aj obec Stráže. Zlúčené obce Krakovany aj Stráže mali od svojho vzniku, ktorý ťažko presne datovať, svoju vlastnú históriu i predhistóriu.
Predhistória sa na ich území odohrávala vtedy, keď ešte obce nemali svoje dnešné pomenovanie. Obidve boli osídlené už v dobe kamennej. I keď v Strážoch sa našli kosti mamuta (2 mil. – 8500 r. pred Kristom), sídliská v oboch obciach vznikli až v mladšej dobe kamennej (5000 – 280 pred Kristom) a pokračovali v dobe bronzovej a železnej. K vzácnym nálezom z obdobia 1. storočia pred Kr. patrí hrnčiarska práca úžitkovej keramiky
Zo Strážov pochádzajú najvzácnejšie nálezy z mladšej doby rímskej (200 – 300 r. po Kr.). Našli sa kniežacie hroby s veľmi bohatým obsahom strieborných a zlatých rímskych importov. Ide o známy strážovský poklad, ktorý spôsobil svojho času veľký rozruch v okolí a pre svoju vzácnosť je súčasťou stálej expozície Národnej klenotnice.
Na záver tejto časti histórie oboch obcí treba poznamenať, že tieto nálezy nie sú pozostatkom slovanského osídlenia. Patria keltskému a germánskemu etniku, ktoré vtedy obývalo naše územie.
Slovanské osídlenie zo staršieho obdobia (7. až 8. stor. po Kr.) je situované do lokality Krakovian, nie je však dôvod pochybovať, že toto osídlenie zasiahlo aj lokalitu Stráže. Toto osídlenie môžeme pripísať už našim najstarším slovanským predkom, ktorí prišli na toto územie počas veľkého sťahovania národov na uprázdnené miesta po Keltoch a Germánoch.
Po vzniku uhorského štátu bola všetka pôda poštátnená. Jedna tretina patrila kráľovi, jedna tretina bola k dispozícii župným strediskám a hradom a približne tretinu vlastnila cirkev. Stráže boli kráľovským majetkom. V najstaršej písomnej správe z roku 1113 sa spomínajú ako „Villa Spectaculi“, čiže strážna dedina a sú vedené ako hraničný bod zoborských majetkov.
Krakovany patrili najprv hradu Bana a potom prešli do vlastníctva zoborského kláštora až do prevzatia majetkov kláštora nitrianskym biskupom a Krakovany zostali aj potom sídlom správy týchto majetkov pod názvom Dominium Krakovany. Z toho vyplýva aj dominantné postavenie Krakovian po cirkevnej stránke ako sídlo farnosti aj pre obec Stráže.
Stráže sa po čase dostali do rúk šľachtickej rodiny Oponických natrvalo. Tým sa skončilo ich poslanie strážneho sídliska.
Stredovek týchto dvoch dedín prebiehal podľa atribútov, ktoré im boli dané od počiatkov ich existencie, v trochu modifikovanej podobe. Stráže sa menili na dôležité mýtne miesto na cestnej odbočke smerom na Nové Mesto n./V. O dôležitosti mýta svedčí aj to, že Oponický, neskorší zemepán Stráží dostal obec v roku 1421 povolenie postaviť drevenú alebo kamennú pevnosť na vyvýšenom mieste.
V Krakovanoch bola v stredoveku tiež pevnosť zo skoršieho obdobia ako v Strážoch, ale skromné písomné pramene neumožňujú určiť presný dátum jej výstavby. Vieme len, že už začiatkom 15. stor. stála a bola terčom útokov v čase sporov uhorského kráľa s moravskými grófmi v roku 1405. V roku 1406 vyznamenáva kráľ Žigmund sedmohradského vojvodu Ctibora za jej znovudobytie.
V Krakovaoch by bolo zaujímavé pomocou archeologického výskumu vyriešiť záhadu starého kostola, ktorý sa v 18. stor. zrútil. Musel pochádzať z 11. stor., kedy ešte nebola vyvinutá stavebná technológia, ako napr. v 13. stor. , z ktorého pochádza kostol v Strážoch a ktorý sa zachoval v pôvodnej podobe dodnes.
O veľkosti osídlenia oboch obcí v stredoveku nemáme žiadne záznamy. Z roku 1531 máme záznam, že Krakovany, Stráže a okolité obce boli vypálené Turkami a Stráže boli ešte raz úplne vypálené týmto výbojným etnikom v roku 1600.
Po hospodárskej stránke boli Krakovany na vyššej úrovni ako Stráže, pretože boli majetkom cirkevného zemepána. Mali pomerne skoro spísaný urbár povinností a o prosperitu sa staral zemepán aj organizovaním poľnohospodárskej a remeselnej výroby. V Krakovanoch sa varilo pivo, pestoval sa chmeľ, pálila pálenka, pestoval tabak a máme záznam aj o tabakovom mlyne.
K úplnosti obrazu o živote ľudí okolo oboch obcí si treba všimnúť aj ďalšie stránky vtedajšieho života obyvateľov, či už súkromného alebo spoločenského. Spoločenský život vzhľadom k životným podmienkam poddaného ľudu a vzdelanostnú úroveň, nebol nijako pestrý a pohyboval sa v dobovom stereotype: kostol, trh, jarmok a čiastočne aj škola. Z hľadiska spoločenského bol život obyvateľov asi najbohatší napĺňaním ľudových zvykov a pranostík. Spoločenský život oboch obcí sa v neskoršom čase preniesol aj do vyššej spoločenskej úrovne. Organizovali a nacvičovali sa divadlá, rozšírila sa spolková činnosť, veľmi známa a výtvarne nezastupiteľná je výroba čipiek technikou paličkovania a široko známe výšivkárstvo, ktoré nám dáva dôkazy o zručnosti a výtvarnom cítení žien z obidvoch obcí.
Koncom 19. storočia, no najmä na prelome 19. a 20. storočia sa začína výrazne presadzovať ľudová tvorivosť vo všetkých formách novým spôsobom – organizovanou spoločenskou formou. Najvýznamnejšie aktivity na poli kultúry boli výrazne ovplyvnené sakrálnou tvorbou a tematikou a aktivitami mladých kňazov pôsobiacich v obci. Takto postupne vznikli spolky ochotníckeho divadla, folklórnych súborov a dychovej hudby, ktorých interpretačná úroveň bola a je porovnateľná s profesionálnymi telesami.
Nie náhodou je naša obec aj v súčasnosti známa vynikajúcimi výsledkami v oblasti propagácie a zachovávania folklóru, pôvodných tradícií a zvykov, ako aj šírenie kultúry medzi domácimi ale aj zahraničnými hosťami.
Naším prianím a povinnosťou je, aby sme aj do budúcnosti zachovali tieto kultúrne aktivity a pred zubom času ochránili tradície našich predkov pre ďalšie generácie, aby sme ukázali, že slovenský národ je kultúrnym pilierom v celoeurópskom kontexte.
